25 rokov žrebčína v Muráni
Ing. Michael Duruttya, Správa koní v Muráni

V jednom z najkrajšich kútov Slovenska, na juhovýchodnom úpätí Slovenského rudohoria, nachádza sa ojedinelé stredisko chovu koní. M u r á ň už celé štvrtstoročie zásobuje naše socialistické lesnictvo koňmi, ktoré sú spolahlivými a v ťažko prístupných miestach aj nenahraditelnými pomocníkmi človeka pri približovaní a odvoze dreva.
Ešte pred rokom 1950 sa na Slovensku vyslovila požiadavka zriadiť chov koní pre pokrytie požiadaviek lesného hospodárstva. Za týmto účelom sa zo zemského chovu v oblasti severného a severovýchodného Slovenska vykúpilo stádo huculských kobýl, resp. kobýl v type hucula a to v počte 136 kusov. Stádo bolo umiestnené nedaleko obce Muráň a to na dvore zvanom Velká Lúka. Neskór - s narastajúcim počtom koní - pribudlo aj dvorov (Paseky, Dobšinská Ľadová jaskyňa, Dobšiná a Betlanovce), pričom chovné kobyly zostali na Velkej Lúke, mladé kone boli rozdelené podIa pohlavia inde a v Dobšinej sa prevádzal výcvik a predaj remont.
Póvodná organizácia chovu koni, sa v priebehu 25 rokov viackrát zmenila; naposledy v roku 1973, kedy bol žrebčin organizačne pripojený k Lesnému závodu Revúca.
V chove koní v Muráni móžeme rozlíšiť tri obdobia:
1. Chov huculov,
2. zmohutňovanie huculov ich krížením s inými plemenami, a
3. chov chladnokrvných koní.
V čistokrvnom chove hucula pósobilo doteraz 23 žrebcov (z piatich línií), z ktorych niektoré podstatnou mierou ovplyvnili další chov. Sú to napr. 290 Gurgul III, 349 Oušor V, 499 Goral III-1, 490 Goral V-6, 501 Gurgul I-2 a Hroby III. Celkový počet narodených huculskych žrieb9t je 685 kusov. Pretože požiadavky na produkciu koní do lesnickej prevádzky prevyšovali možnosti, ktoré poskytovala čistokrvná plemenitba huculov, prešlo sa v rozmedzí rokov 1958 až 1968 ku križeniu, pričom na huculské kobyly sa pripúštali žrebce z plemien fjord, hafling a norik. K plemenitbe sa však používali aj žrebce inych plemien, celkove ich bolo osem.
Základ stáda chladnokrvných koni vytvorili kobyly z plemien česky a moravský chladnokrvník, vykúpené v počte 38 kusov v Čechách, pričom tieto sa pripúšťali norickými žrebcami. S odstupom času móžeme povedať, že očakávaný efekt, t. j. produkcia chladnokrvných koní s priemernou živou váhou 600 kg a so základnymi telesnými parametrami 165/150/200/24 cm sa nedostavil. V tvrdych podmienkach Muráňa sa lepšie uplatňujú križence na báze huculskej krvi, resp. produkty tzv.; "trojplemenného" kríženia. V súčasnej dobe ich chováme v generácii F 3.
Za 25 rokov existencie žrebčina v Muráni sa tu dosiahli tieto vysledky:
V plemenitbe sa vystriedalo 89 žrebcov z 13 plemien, narodilo sa 1830 žriebat, lesným závodom sa predalo 1100 koni. Odborní pracovníci sa podielali na riešení niekolkých výskumných úloh (napr.: Vytvorenie Slovenského horského koňa na báze plemena huculského, Vyriešenie optimálnej doby pripúštania kobyl s ohladom na velkost žriebat pri narodení a vo veku štyroch rokov a pod.) a odpublikovali vyše 50 prác v róznych odbornych časopisoch.
Dnes má žrebčín v Muráni 120 plemenných kobýl, 8 žrebcov a 300 žriebat alebo mladých koni do štyroch rokov. Obnova kmeňového stáda sa uskutočňuje výlučne iba z radov vlastnych odchovancov. Menej priaznivá je však situácia v možnosti výberu vhodných žrebcov.
Tento problém však súvisí s celkovým stavom chovu chladnokrvnych koní v ČSSR.Napriek tomu, že s čistokrvnou plemenitbou huculov sa skončilo v roku 1958 a s krížením na báze huculskej krvi v roku 1968, predsa sa menšie stádo huculov v Muráni zachovalo dodnes.
Záchranou tohto autochtónneho plemena sa však v súčasnosti zaoberajú na VŠV v Košiciach a v Hucul-clube pri TIS v Prahe.
Domnievame sa, že doterajšia 25 ročná práca žrebčína v Muráni bola pre našu socialistickú spoločnosť prospešná a jeho pracovníci sú odhodlani v nej nadalej pokračovať.