Typickým predstaviteľom horských plemien koní je huculský kôň. Jeho domovinou je Huculsko, kraj nachádzajúci sa vo východných Karpatoch v Rumunsku. Je to svojrázna, charakteristická a výrazná horská oblasť, obývaná etnickou skupinou Huculov, podľa ktorej dostal aj meno tam chovaný kôň. Huculský kôň je autochtonným plemenom Karpat.
O pôvode a vzniku huculského kôňa sú rozdielne, často aj protichodné názory. Na základe literárnych prameňov, zdá sa byť hodnoverné, že základom chovu huculského kôňa bol pôvodný karpatský tarpan. Začiatok jeho chovu sa dátuje do XVII. stor. Keď si bližšie všimneme okoľnosti vzniku huculského kôňa, vždy sa stretávame s tarpanom. Pôvodný horský kôň Karpat, domáci primitívny huculský a bukovinský typ alebo staropoľský či staromoldavský koník - to všetko je len v rôznych obmenách juhoruský tarpan. svoj podiel na jeho vzniku má tiež kertak a arabský kôň.
Pôvodne sa huculský kôň choval v skromných a drsných podmienkach Karpat, bez chovateľskych zásahov štátu. Až v r. 1856 bol pri radoveckom žrebčíne zriadený huculský žrebčín Lučina. Jeho úlohou bolo zveľadovať a zlepšovať toto pôvodné, tvrdé, vytrvalé, skromné a výkonné plemeno koní. Novozaložené stádo huculského kôňa pozostávalo z málopočetnej skupiny kobýl, ktoré boli bez pôvodu, vykúpené v zemskom chove Bukoviny a Haliče. K týmto typickým kobylam boli vybrané aj plemenné žrebce. V r. 1872 chov huculského kôňa bol v žrebčíne Lučina zrušený, plemenný material prešiel do chovu okolitých chovateľov. V r. 1877 bol v Lučinej chov huculského kôňa znovu obnovený. Základ jeho chovu tvorilo 10 huculských žrebných kobýl a plemenný žrebec STIRBUL. Huculské stádo bolo postupne doplňované, zošľachtované a prostredníctvom huculských žrebcov bol zošľachtovaný aj zemský chov huculského kôňa. Huculský kôň bol menej vyrovnaný, preto aj odborníci vo vnútri plemena rozlišovali viacero typov - tarpan, bystrzec, kertak.
Možnosť existencie horského karpatského kôňa na Slovensku sa nepredpokládala ani nepripúšťala, čo vyplývalo z nedostatku dôkazového materialu. Prevládal názor, že prvého domáceho kôňa priviedli na naše územie cudzie národy. V súčasnosti máme k dizpozícii historické, hmotné dôkazy o existencii divokého kôňa na území severného Slovenska. Dôkazy svedčia o výskite kôňa domáceho v období, keď nebol ešte známy pobyt cudzich národov v oblasti slovenských Karpat. V r. 1933 uverejnili správu o prvom objave pozostatkov divokého kôňa na území Slovenska - v karpatskej kotline, v Gánovciach, okr. Poprad. V r. 1949 sa tam urobila prvá a v r. 1952 druhá revizná obhliadka. Dnes už máme podrobnejšie rozbory získaných historických materialov z tejto lokality. V r. 1964 uverejnil Z.Schmidt správu o objave pozostatkov divokého kôňa v travertinovom lome vo Vyšných Ružbachoch. Kostorné pozostatky a odtlačky kopýt kôňa pravého pochádzajú zo staršieho pleistocénu, z obdobia asi 700.000 až 245.000 rokov pred n.l. Vychádzajúc z uvedených hmotných dôkazov, môžeme povedať, že v karpatskej časti Slovenska sa choval horský kôň na podklade tarpana, čo nás opravňuje označit huculského kôňa za autochtonné plemeno Karpat.
Organizovaný chov huculského kôňa na Slovensku naväzuje na jeho chov v žrebčíne Lučiná. Rozvoj chovu huculského kôňa v rakúsko - uhorskej monarchii - Lučinej, prerušený bol prvou svetovou vojnou. V r. 1914 huculské stádo z Lučinej evakuovali do vnútrozemia Rakúska, do obce Gotenprund v kraji Baden a neskôr ich presťahovali do Waldhofu. Po skončení prvej svetovej vojny, rozpadom rakúsko - uhorskej monarchie, huculské stádo bolo rozdelené nástupníckým štátom, ktorým bolo vrátené aj územie. Časť huculských žrebcov sa dostala do severného Tyrolska ako náhrada za haflingy, časť plemenného materialu po r. 1918 pripadla Československu, Polsku a Rumunsku.
Šľachtiteľská základňa huculského kôňa na Slovensku sa budovala od r. 1922 v novovybudovanom žrebčíne Topoľčianky. V tom r. Topoľčianky prevzali časť huculského stáda z Waldhofu, ktoré tu bolo ustajené po presune z Lučinej. Prevzaté huculské stádo pozostávalo z dvoch žrebcov (Hroby I. a Goral I.), z 15 plemenných kobýl (6 po žrebcovi Goral, 4 po žrebcovi Hroby, 4 po žrebcovi Hroby I., 1 po žrebcovi Miszka I.) a zo 16 žriebät ( 12 po Hroby I., 4 po Goral I.). Ustajnenie huculského stáda v Topoľčiankach bolo prechodné, už v r. 1923 časť huculského stáda bola presunutá do novovybudovaného žrebčína Turja Remety (Zakarpatská Ukrajina). V r. 1928 bol pri Turja Remetách zriadený žrebčín Močarky. Tamojšie huculské stádo bolo v stave a v majetku žrebčína Topoľčianky, medzi obidvoma žrebčínami sa robili presuny plemenného materialu. V r. 1936 chov huculského kôňa v Topoľčiankach bol zrušený a huculské stádo okrem žrebčekov bolo presunuté do Turja Remet - Močarky. Topoľčianky bez huculského stáda dľho nezostali, už v r. 1939 chov huculského kôňa tu bol znova obnovený. Základ chovu tvorilo 10 plemenných kobýl a 2 plemenné žrebce.
Málopočetný stav huculského koňa za prvej ČSR hrozil príbuzenskou depresiou. Aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom príbuzenskej plemenitby, na východe Slovenska bol v r. 1925 kúpený huculský žrebec Gurgul, ktorý po odchove a výcviku bol v žrebčíne Topoľčianky zaradený do chovu ako kmeňový plemeník v r. 1927. V Topoľčiankach pôsobil do r. 1936, keď ho s huculským stádom premiestnili do Turje Remet - Močarky. V Topoľčiankach pripustil 102 kobýl a narodilo sa po ňom 47 žrebčekov a 26 kobyliek. Príslušníci kmeňa Gurgul sa v chove hucula veľmi dobre uplatnili, výrazne prispeli k rozšíreniu krvnej základne, založili samostatný huculský kmeň a výrazne ovplyvnil kvalitu huculského koňa doma aj v zahraničných chovoch.
V 30 rokoch XX. stor. začali chovatelia ako aj armáda požadovať zväčšenie rámca huculského koňa. Kríženie huculského koňa s koňom arabským a lipickým, neprinieslo žiadané výsledky. V Turja Remet krížili huculského koňa s haflingom. Ani toto kríženie sa neosvedčilo a potvrdila sa známa skutočnosť, že u huculského koňa je možné zväčšit rámec a mohutnosť selekciou a zlepšením podmínok odchovu, ale nie krížením. Snahy zmohutnovať huculského koňa boli aj po druhej svetovej vojne v pätdesiatych a šesťdesiatych rokoch. na typovej stanici horského koňa v Zlobinách pri Bánovciach n B. ku kríženiu používali trofejné žrebce v type horského koňa ( 13 Muráň) a fjordské žrebce Hron a Byrlad. Po reorganizácii chovu koní na Slovensku v r. 1961 stádo zo Zlobín bolo presunuté do žrebčína Topoľčianky. V 70 rokov so zmohutnovánim hucula s koňom fjordským sa prestalo a v huculskom stáde sa robila a robí len čistokrvná plemenitba.
V rokov 1946 - 1952 pôsobil v topoľčianskom huculskom stáde trofejný žrebec Javor (Tarpan - Wacia), nar. r. 1941. Jeho úlohou bolo doplniť nedostatok huculských žrebcov a rozšíriť krvnú základňu. Ani tento žrebec sa v huculskom stáde neosvedčil a jeho potomstvo bolo postupne z chovu vyradené.
Pri prebierkovom systéme ťažby dreva, štátne lesy potrebovali väčší počet koní, na približovanie dreva. V r. 1950 zriadili na Muráni žrebčín, s posláním produkovať ťažne kone pre potrebu lesov. Za tým účelom na východnom Slovensku v r. 1950 až 1952 nakúpili 100 plemenných kobýl v huculskom type. Zo začiatku sa v chove uplatňovala čistokrvná plemenitba. V chove sa používali plemenné žrebce kmeňov Hroby, Goral, Gurgul, Oušor. Preto že lesy na približovanie dreva požadovali mohutnejšie kone, začali aj tu so zmohutňovánim huculského koňa krížením s trofejnými, fjordskými, haflinkskými, chladnokrvnými žrebcami. Výsledky kríženia boli neuspokojivé a v osemdesiatych rokov s čistokrvnou plemenitbou ako aj s križenim prestali. Začali s chovom chladnokrvného koňa v type norika. Až na niekoľko kusov huculský chov tu zanikol, kobyly boli rozpredané a prispeli k vzniku chovov na Slovensku a v Čechách.
Huculský kôň svojími výbornými užitkovými vlasťnostami, zovňajškom, zdravotným stavom, skromnosťou, nenáročnosťou, vytrvalosťou, tvrdosťou, plodnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam, predstavuje vynikajúce plemeno pre horské a podhorské oblasti. Okrem toho huculský kôň na Slovensku tvorí významnú génovú rezervu.
Huculský kôň ako autochtonné plemeno Karpát patrí medzi malé plemená koní. Telo má súmerne stavané, dobro utvárané, dlhšieho rámca, na kostnatých nohách s tvrdou kopytnou rohovinou. Hrudník má hlboký a široký, rebrá dobre klenuté, kohútik menej výrazný, chrbát dobre napnutý, pevný, bedro dobre viazané. Pánvu má širokú, kratšiu a mierne zra zenú. Postoj končatín v predu pravideľný, v zadu niekedy šabľovitý. Chod má krátky, pritom výdatný a spoľahlivý. Priemerné telesné rozmery: výška na kohútiku pásková 144 - 154 cm, palicová 134 - 146 cm, obvod hrudníka 175 -185 cm, obvod záprstia 17,5 - 19,0 cm a hmotnosť 380 - 450 kg. Najčastejšie sfarbenie je hnedák, plavák, vraník, menej ryšiak, strakoš. U hucula je typický úhorí pás a zebrovanie. Telesná stavba predurčuje hucula na prácu v horskom teréne, buď ako koňa ťažného, jazdeckého alebo na nosenie bremien. Je temperamentný, dobreho charakteru, dospieva v piatich - šiesti rokch a dožíva sa vysokého veku. Vyznačuje sa, ako sme už uviedli, veľmi dobrou plodnosťou, vytrvalosťou, nenáročnosťou a pevným zdravím. V huculskom stáde sa žrebnosť pohybuje okolo 75 - 80%. Priemerná dľžka žrebnosti je 338,5 dňa ( o 3-5 dní dlhšie než u iných teplokrvných plemien koní). Pri jarnom žrebení je gravidita v priemere dlhšia o 15 dní, než pri jesennom žrebení. Pri narodení žrebčeka je žrebnosť v priemere o 1,6 dňa dlhšia, než pri narodení kobylky.
Chov huculského koňa v Topoľčiankach je spätý s jeho chovom v Rumunsku - Lučině a úzko spolupracuje tiež s huculskými chovmi na Slovensku, v Čechách a na Morave, ako aj s ďalšími chovmi v Rumunsku, v Poľsku, v Maďarsku. Chov huculského koňa v Topoľčiankach je budovaný na rodinach. V chove sú zastúpené rodiny 825 Agla - 3 kobyly, 17 Aglalia - 2 kobyly, Bukovina - 4 kobyly, 882 Gelnica - 1 kobyla, Dagmar - 1 kobyla, Pastuszka - 4 kobyly, Sroczka - 1 kobyla, 86 Dermoxa - 1 kobyla, 11 Rotunda - 2 kobyly. Rodiny 86 Darmoxa, 11 Rotunda založené kobylami importovanými z Rumunska, rodiny Pastuszka, Sroczka, Janza, založené kobylami importovanými z Poška.
V huculskom stáde Národného žrebčína Topoľčianky, v rokoch 1922 - 1995 pôsobilo 32 huculských žrebcov. Pripustili 1044 huculských kobýl, zostalo žrebných 763 kobýl - žrebnosť 73,1 %, narodilo sa 711 žriebať, 367 žrebčekov a 344 kobyliek. Podľa jednotlivých kmeňov dosiahli huculské žrebce, tieto výsledky:
I. Hroby - v
Topoľčiankach založený žrebcom Hroby I.,
narodený roku 1908, v Lučinej Rumunsko, do Topoľčianok prišiel r. 1922, hnedák.
V huculskom stáde pôsobilo 7 žrebcov Hroby.
Pripustili 283 kobýl, žrebných zostalo 196 kobýl, narodilo sa 166 žriebät (85
žrebčekov a 81 kobyliek). Súčasne v chove pôsobí žrebec Hroby VIII. nar. r. 1988, hnedák, otec Hroby VII., matka 356 Oušor
I.
II. Goral - v Topoľčiankach založený žrebcom Goral I., narodený v Lučine 1903, ryšiak, do Topoľčianok prišiel r. 1922. V huculskom stáde pôsobilo 12 žrebcov Goral, ktoré pripustili 301 kobýl, narodilo sa 218 žriebät (115 žrebčekov a 103 kobyliek). Súčasně v chove pôsobia žrebce Goral XIII., nar. r. 1979 v Topoľčiankach, hnedak, otec Goral XII., matka 206 Gurgul V. a z Polska importovaný Goral XIV., nar. r. 1978, tmavý plavák, otec Elf, matka Gazela.
III. Gurgul - založený žrebcom Gurgul, nar. r. 1924 v Snine, hnedák. V Topoľčianskom stáde pôsobil v r. 1928 - 1935. V huculskom stáde pôsobilo 12 žrebcov Goral, ktoré pripustili 301 kobýl, narodilo sa 218 žribät (115 žrebčekov a 103 kobyliek). Súčasne v chove pôsobia žrebce Gurgul VIII., narodený r. 1989 v Topoľčiankach, hnedak, otec Gurgul VII. matka 379 Oušor 27.
IV. Oušor -
založený žrebcom Oušor, nar. r. 1969
na Muráni, plavák, otec 4639 Oušor 2,
matka Gurka. V chove pôsobili 4
žrebce Oušor v r. 1975 - 1995,
pripustili 136 kobýl, narodilo sa 107 žribät (49 žrebčekov a 58 kobyliek).
Súčasne v chove pôsobí Oušor III. nar.
r. 1984 v Topolčiankach, hnedak, otec Oušor
I., matka 266 Gurgul V.
V Europe je chov huculského koňa sústredeny v Rumunsku, v Poľsku, na Slovensku, v Česku a v menšom rozsahu v Maďarsku a v Rakúsku. V Zakarpatskej Ukrajine dochádza k obnove jeho chovu. Početné stavy huculského koňa sú nízské, plemenárska základňa úzka a preto štáty ktoré chovajú huculského koňa, musia chovajúce huculského koňa založili 28.10.1994, pri príležitosti medzinárodného sympózia v Krakowe, Medzinárodnú huculskú federáciu (HIF), ktorá má napomáhať záchrane huculského koňa, usmernovaniu jeho chovu a vytvárať génové rezervy v štátoch, kde sa toto plemeno chová.
Na Slovensku ťažisko chovu huculského koňa spočíva na jeho chove v Národnom žrebčíne Topolčianky, kde chovajú 20 - 25 huculských kobýl, 4 - 5 huculských žrebcov a dorasť. Génové rezervy huculského koňa boli prekontrolované a schválené v ZOO Košice 8 huculských kobýl a v štát. lesoch Dobšina 6 huculských kobýl.
Priemerné hodnoty
telesných rozmerov huculských koní
Topolčianky 1922-1990, žr.44, kob.48
|
|
pri narodeni |
pri odstave |
1 ročné |
2 ročné |
3 ročné |
4 ročné |
ch.kob.1990 |
||||||
|
|
žr. |
kob. |
žr. |
kob. |
žr. |
kob. |
žr. |
kob. |
žr. |
kob. |
žr. |
kob. |
n=21 |
|
Výška na koh pás. v cm |
93,4
|
94,0 |
130,8 |
129,5 |
135,8 |
134,4 |
144,7 |
142,3 |
147,3 |
145,2 |
151,2 |
146,8 |
151,6 |
|
Výška na koh. pal v cm |
--- |
--- |
122,4 |
121,8 |
128,4 |
128,3 |
135,8 |
132,6 |
138,8 |
137,2 |
143,1 |
140,6 |
142,5 |
|
Dľžka trupu v cm |
--- |
--- |
121,6 |
121,8 |
129,5 |
127,8 |
140,4 |
138,6 |
145,8 |
143,6 |
147,8 |
145,6 |
147,2 |
|
Obvod hrudníka v cm |
78,6 |
77,7 |
131,7 |
130,8 |
142,8 |
143,0 |
157,8 |
156,9 |
160,6 |
162,9 |
166,8 |
168,1 |
179,6 |
|
Obvod záprstia cm |
11,4 |
11,5 |
15,4 |
15,3 |
16,5 |
16,2 |
18,4 |
17,2 |
19,0 |
18,5 |
19,3 |
18,6 |
18,7 |
|
Živá hmotnosť v kg |
35,6 |
35,2 |
190,6 |
186,4 |
250,6 |
247,3 |
344,4 |
320,6 |
378,6 |
366,7 |
417,4 |
402,6 |
420,4 |
|
Hľbka hrudníka v cm |
--- |
--- |
57,6 |
57,9 |
61,8 |
62,7 |
67,2 |
68,1 |
69,4 |
70,2 |
69,8 |
70,3 |
70,6 |
|
Šírka hrudníka v ramen.
kľboch v cm |
--- |
--- |
28,4 |
27,9 |
33,2 |
32,8 |
36,8 |
35,2 |
37,3 |
36,8 |
38,8 |
38,4 |
38,6 |
|
Šírka panvy v bedrách v cm |
--- |
--- |
31,2 |
30,8 |
40,1 |
40,4 |
44,5 |
44,9 |
44,8 |
45,9 |
46,9 |
48,3 |
49,4 |